Informácie o Dunajskej vodnej ceste

• aktualizované: 25.04.2024
• fotiek k článku: 5

V tejto časti „Danube Logistic Information“ môžete nájsť užitočné informácie o Dunajskej vodnej ceste na jednom mieste.

K dispozícií sú Vám informácie o:

• mostoch na Slovenskom úseku Dunaja
• vodnom diele Gabčíkovo
• projekte „Upgrade of Gabcikovo Locks“, ktorý je financovaný z fondov Európskej Únie
• hladine vody v Slovenskom úseku Dunaja, 
• počasí,
• prípustných rozmeroch plavidiel a zostáv na Slovenskom úseku Dunaja

Dunaj je druhou najdlhšou európskou riekou tečúcou krajinami strednej a juhovýchodnej Európy. Z hľadiska plavby je jednou z najdôležitejších európskych vnútrozemských vodných ciest. Najmä po otvorení prieplavu medzi Dunajom a Mohanom (Main-Donau Kanal) na európskom rozvodí nad Norimbergom v septembri 1992 už umožňuje nákladnú i osobnú prepravu tlačnými zostavami plavidiel alebo motorovými loďami, nielen medzi podunajskými štátmi, ale i do a zo štátov západnej Európy.

Rieka Dunaj je súčasťou transkontinentálnej vodnej cesty spájajúca Severné more s Čiernym morom. Tvorí dopravný koridor č. VII s označením E 80 podľa Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN) a v rámci dopravnej infraštruktúry SR patrí do základnej siete TEN-T.

Aj vzhľadom na zemepisnú polohu Slovenska v strednej Európe je vnútrozemská plavba v SR viazaná predovšetkým na Dunajskú vodnú cestu. Dunajská vodná cesta spája Slovenskú republiku s 9 európskymi krajinami (Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Ukrajina) a preto je základným pilierom vodnej dopravy v Slovenskej republike. Z celko­vej splavnej dĺžky Dunaja pre obchodné lode, t.j. 2411 km od ústia do Čierneho mora po nemecký prístav Kelheim, prislúcha Slovensku spolu 172 km medzi ústím rieky Morava do Dunaja pri brale hradu Devín na riečnom kilometri 1880,26 a ústím rieky Ipeľ na kilometri 1708,20 pri maďarskom meste Szob. Tento úsek sa rozdeľuje na spoločný slovensko-rakúsky hraničný úsek Dunaja v riečnom kilometri 1880,20 - 1872,70 (7,56 km), národný úsek Dunaja v riečnom kilometri 1872,70 – 1850,20 (22,50 km) a spoločný slovensko-maďarský úsek Dunaja v riečnom kilometri 1850,20 – 1708,20 (142,00 km). V SR preteká cez tri kraje - bratislavský, trnavský a nitriansky, a sú na ňom vystavané 3 verejné prístavy - Bratislava, Komárno a Štúrovo.

Medzi najvýznamnejšie prítoky Dunaja na území SR patria okrem už spomínanej Moravy a Ipľa, Váh a Hron. Dĺžku vodných tokov ako aj plochy ich povodí obsahuje tabuľka 1.

Tabuľka1: Väčšie prítoky Dunaja z územia Slovenska

Zdroj: SHMÚ    * plocha povodia a dĺžka toku na území SR

Priamo na hlavnom toku Dunaja je šestnásť vodomerných staníc, z čoho sedem vyčísľuje prietoky. Sú to Devín, Bratislava, Medveďov, Dobrohošť, Komárno, Iža a Štúrovo. Vodomerná stanica v Bratislave je najstaršou vodomernou stanicou na Slovensku.

Obrázok č. 1: Obrázok slovenského úseku Dunaja

Obrázok č. 2: Uzáverový profil Dunaja pod Štúrovom v Szobe

Zdroj: SHMÚ

Na slovenskom úseku Dunaja sú mosty, ktoré spájajú oba brehy v Štúrove, Komárne, Medveďove, Gabčíkove a Bratislave (4). Tieto mosty majú dostatočné plavebné parametre

Informácie o mostoch na Slovenskom úseku Dunaja nájdete na internetovom odkaze:

• www.slovris.sk

Súčasťou slovenského úseku vodnej cesty Dunaj je Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré bolo pôvodne projektované a stavané ako súčasť sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo – Nagymaros. Toto vodné dielo sa začalo stavať podľa Zmluvy z roku 1977 spoločne s Maďarskou republikou, ktorá v roku 1992 vypovedala zmluvu. Po realizácii náhradného riešenia, nazývaného Variant C, s menšou zdržou a prehradením Dunaja pri Čunove na slovenskom území, bolo vodné dielo uvedené do prevádzky v roku 1992. Prvotnými cieľmi výstavby vodného diela bolo zlepšenie plavebných podmienok, protipovodňová ochrana a výroba elektrickej energie, pritom sa však dôraz kládol aj na rekreačné a turistické využitie. Naliehavé boli požiadavky na zabezpečenie plavebnej dráhy v brodových úsekoch. V dôsledku rapídneho prehlbovania koryta vysychali vedľajšie ramená. Tieto požiadavky boli výstavbou vodného diela Gabčíkovo na slovenskom úseku Dunaja významne uspokojené, bolo eliminovaných 7 brodových úsekov, zvýšili sa prepravné rýchlosti, bola odstránená plavebná úžina pri Bagomeri a boli vytvorené celoročne garantované plavebné hĺbky v celom dotknutom úseku, ako aj v bratislavskom prístave.

Výstavba VD Gabčíkovo má aj priaznivý ekologický a krajinotvorný rozmer. Výstavbou vodných diel na rakúskom úseku Dunaja sa takmer úplne zastavil chod štrkov v rieke. V dôsledku toho sa postupne znižovala hladina hlavného koryta na slovenskom úseku Dunaja. Bočné ramená boli napájané len počas vyšších vodných stavov, väčšinu roka boli poloprázdne a vysychali. Znížením hladiny v Dunaji poklesla aj hladina podzemnej vody na území lužných lesov, ktoré tiež začali schnúť. Keďže proces znižovania hladiny pokračoval aj bagrovaním koryta pre udržanie plavebných hĺbok, ramená a lesy po obidvoch stranách Dunaja by neodvratne zanikli. Uvedením vodného diela Gabčíkovo a napúšťacieho objektu do prevádzky sa situácia v uvedených poloprázdnych ramenách a Mošonskom Dunaji viditeľne zmenila. V ramenách je opäť voda, s ktorou sa do nich vrátil aj život.

V súčasnej dobe sa pracuje na rekonštrukcii a modernizácii plavebných komôr na vodnom diele Gabčíkovo, tento projekt je financovaný z fondov EÚ z Nástroja na prepájanie Európy („CEF“)

• www.gabcikovolocks.eu/sk